Search

COVIDIZMUS - časť 1. Toxický odpad?


Foto: Channel 3000

Aby sme sa nedivili, že namiesto pandémie nafúknutej do obludných rozmerov, budeme čoskoro bojovať o kúsok čistej pôdy či pitnú vodu.


Je tomu rok, čo sa rúška stali súčasťou našich životov. Pre niektorých je tento trend módnym doplnkom, či absolútne nevyhnutná súčasť, pre mňa je to skôr jeden z biznis prostriedkov s mnohými otáznikmi. Nanútili nám ich podľa filozofie, že každý z nás môže byť potenciálny prenášač vírusového ochorenia COVID-19. Či ste negatívni, či pozitívni, či očkovaní, nič to nemení na tomto fakte. Na základe tejto filozofie sa teda každé použité rúško aj respirátor stávajú rovnako potenciálnym infekčným odpadom.

Problematika toxického odpadu je však iba kvapka v mori oproti environmentálnemu dopadu, o ktorom sa čoskoro dočítate v článku “COVIDIZMUS - časť 2. Okúpte sa v COVID mori”.

Respirátory aj rúška sú spravidla jednorazové ochranné pomôcky, ak výrobca neuvádza inak, pričom životnosť vládou nariadeného respirátora FFP2 býva v bežných podmienkach najviac osem hodín používania. Zaujímavý fakt je ale ten, že vyhodiť ich môžete do bežných kontajnerov na komunálny odpad. A to milióny denne po celom svete! Covid-19 je údajne smrteľná a vysoko nákazlivá choroba, ktorá spôsobuje celoplanetárnu pandémiu. Takto tú “hnusobu” podporovanú farmafirmami propagujú “nezávislé” mainstreamové médiá a naši akože objektívni odborníci napojení priamo na farmaceutické spoločnosti ponúkajúce “svetlo na konci tunela” a “jediné východisko”- vakcínu. Nie liek, samozrejme, že nie. Chcel tu vlastne niekto niekedy skutočne ľudí liečiť?


Ešte na začiatku pandémie sa hovorilo o tom, že pred vyhodením jednorazových rúšok, či respirátorov do smetného koša je potrebné ich najprv zabaliť do mikroténového sáčku. Neviem ako vy, no ja som o tomto opatrení nepočul už veľmi dlho. Všade sa zdôrazňuje iba skratka ROR (rúško, odstup, ruky), ale o tom, ako máte ochranné pomôcky správne zlikvidovať sa nehovorí vôbec.


Ak je ochorenie Covid-19 naozaj tak vážne a tak smrteľné ako nám je denno-denne podsúvané, ako je potom možné, že žiadna vláda v žiadnej krajine, ani úrady verejného zdravotníctva, nikto, reálne nerieši už otázku tohto kontaminovaného odpadu a jeho bezpečnej likvidácie? Na túto otázku existuje mnoho odpovedí, jedna z nich by mohla byť, že pandémia Covid-19 nie je taká, ako nám ju prezentujú.


Rezort zdravotníctva SR upravuje nakladanie s odpadmi zo zariadení zdravotnej starostlivosti Vyhláškou MZ SR č. č. 553/2007 Z. z. (Zdroj), v ktorej je ustanovené, že nebezpečný odpad sa ukladá do oddelených, uzatvárateľných, nepriepustných a mechanicky odolných, podľa možností spáliteľných nádob alebo do uzatvárateľných plastových vakov na jednorazové použitie s označením Bio hazard. Držiteľ odpadu zabezpečí jeho spracovanie v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, špecializovanou firmou. Verím, že nemocnice a zdravotnícke zariadenia to vo väčšine prípadov vzorne dodržiavajú.


Myslíte si ale, že takýto postup sa vzťahuje iba na odpad zo zdravotníckych zariadení? Nosenie ochranných pomôcok nám bolo nariadené hlavným hygienikom SR na základe rozhodnutia ministra zdravotníctva SR, a teda sa jedná o zdravotnú starostlivosť. V nadväznosti na vyššie spomenuté už tak môžeme oficiálne hovoriť o potenciálne infikovanom odpade zo zdravotnej starostlivosti.


Už rok sa po celom svete povinne nosia jednorazové ochrany horných dýchacích ciest. Všimli ste si počas celej tejto doby niekde vo vašom okolí špeciálne nádoby s označením Bio hazard, do ktorých by ste použité ochranné prostriedky mali vhadzovať zabalené v igelitovom vrecúšku?


Nie, ani ja nie. Naopak, rúška a respirátory sa bežne váľajú po uliciach, pri kontajneroch, na parkoviskách supermarketov, alebo sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu. Nikoho to nezaujíma! Ak teda rúška a respirátory nie sú kategorizované ako infekčný odpad, znamená to, že prenos infekcie je zanedbateľný, a teda nerozumiem ich celkovému významu.


A čo sa deje s odpadom z masívneho povinného testovania?


Odpady zo zdravotnej starostlivosti sú špecifický druh odpadu. Tu rozoznávame dve kategórie, a to:

1, nerizikový = ostatný odpad

2, rizikový = nebezpečný odpad


Rizikový odpad sa následne delí na:

- ostrý odpad

- anatomický odpad

- chemický odpad

- farmaceutický odpad

- rádioaktívny odpad

- infekčný odpad


Pre doplnenie našej polemiky je zaujímavý ten posledný, infekčný odpad, ktorý je charakterizovaný nasledovne: „Infekčný odpad je taký, ktorý môže prenášať vírusové, bakteriálne a parazitárne ochorenia. K nemu sa radí krv a krvné produkty, predmety kontaminované krvou, sérom a plazmou, mikrobiálne kultúry a infekčné agens z diagnostických a výskumných laboratórií a predmety nimi kontaminované, odpad od vysoko infekčných pacientov umiestnených v izolácii (vrátane zvyškov jedla), nespotrebované živé oslabené vakcíny, odpad z týchto zdravotníckych zariadení, lôžkoviny a ďalšie kontaminované materiály, ako sú rúška a iné ochranné pomôcky.“


Ochrannými pomôckami sa ale diskusia o Covid odpade nekončí. Jeho neodlučiteľnou a tiež masívnou súčasťou je odpad vzniknutý zo samotného nedobrovoľne dobrovoľného testovania. V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov sa tento odpad radí do skupiny číslo 18 01 03 - Odpady, ktorých zber a zneškodňovanie podliehajú osobitným požiadavkám z hľadiska prevencie nákazy a do kategórie nebezpečného odpadu (označenie “N”) (Zdroj). Na základe toho platí to isté, čo v predošlom prípade (Vyhláška MZ SR č. č. 553/2007 Z. z.), že sa jedná o Bio hazard.


V prípade použitého materiálu z testovania je držiteľ tohto odpadu mesto, obec alebo tá osoba (právnická, či fyzická) ktorá testovanie prevádzkuje. Logicky teda samospráva zodpovedá aj za likvidáciu kontaminovaného infekčného odpadu, ktorú by mala vykonávať na to špecializovaná firma. Avšak, ministerstvo životného prostredia vydalo prvé dve poverenia pre spoločnosti, ktoré môžu zneškodňovať odpad vzniknutý z testovania na COVID-19, až 09.03.2021!!! (Zdroj)

Plošné testovanie tu ale máme od prvej Matovičovej „atómovej bomby“, teda od 31.10.2020. Milióny testov každý týždeň.


Čo sa dialo s nebezpečným odpadom viac než štyri mesiace? Potvrdené a preverené z jedného nemenovaného odberového miesta: Všetok odpad sa dáva do čiernych vriec, ktoré potom odváža „týpek“ na súkromnom (neoznačenom ) aute nevedno kam... Použité testy sa tak našli na čiernych skládkach pri lese, v zberných dvoroch, aj na skládkach komunálneho odpadu.

Zdroje napríklad: https://www.facebook.com/watch/?v=3614825695302164

https://www.noviny.sk/slovensko/573922-desiatky-pohodenych-antigenovych-testov-lezalo-na-ulici-v-rimavskej-sobote-niektore-z-nich-boli-dokonca-pozitivne

https://kormidlo.blog.pravda.sk/2020/12/09/vie-matovic-o-tom-kde-koncia-pozitivne-testy/


Aká to nádhera. Aby sme sa však nedivili, že namiesto pandémie nafúknutej do obludných rozmerov, budeme čoskoro bojovať o kúsok čistej pôdy či pitnú vodu. Toto sú následky Covid biznisu, o ktorých sa len pramálo hovorí, pretože z toho nikto neprofituje. Myslite na to nabudúce, keď si budete odbaľovať nové rúško, či respirátor alebo budete čakať na ďalšie testovanie. Problematika toxického odpadu je však iba kvapka v mori oproti environmentálnemu dopadu, o ktorom sa čoskoro dočítate v článku “COVIDIZMUS – časť 2. Okúpte sa v COVID mori”.

223 views0 comments

Recent Posts

See All

© 2021 JURAJ VEVERKA